Tak, kde začať? Najsámprv asi spomeniem, že angličtina bola pre mňa na ZŠ pekne povedané hororom všetkých hororov. Či to bolo spôsobené mnou alebo Mrs teacher, o tom sa dá už len polemizovať, pretože tieto časy sú našťastie dávno za mnou. Po stretnutí sa s Peťom sa veci začali vyvíjať absurdným spôsobom a postupne som sa s ANJ zblížila natoľko, že sa jej bližšie chcem venovať aj v budúcnosti.

Čím to ale bolo spôsobené? Kde je ten fígeľ, ktorý pozná len hŕstka ľudí? Školské hodiny, kurzy po škole (dokonca aj počas prázdnin sme zarezávali), debaty o významoch slovíčok, esejách, úspechoch, prepadoch, ambíciách ma viedli k presvedčeniu, že jedine ten, čo strávi hordu času na cestičke k svojmu cieľu sa dočká výsledkov. Čo myslíte, ako vznikajú profesionáli vo svojich oboroch? Dajú do toho 4 základné veci: čas, snahu, sebazapretie a hlavne tréning. Dlhodobý tréning. Samozrejme, každý si musí byť vedomý svojho cieľa a že to naozaj CHCE, že to robí sám pre seba.

Priznávam, ani ja som to zo začiatku nerobila kvôli sebe, ale preto, že 'musím', preto, že to ostatní odo mňa očakávajú. Avšak, bol tu jeden prelom, kedy sa začali objavovať výsledky. Nielen Peťo, ale aj celé moje okolie mi začalo dávať zreteľne najavo, že áno, zlepšila som sa, zväčšila sa mi slovná zásoba, nebála som sa rozprávať po anglicky pred ostatnými ako kedysi, dostala som sa na miesta, kde by som bez angličtiny bola pravdepodobne stratená... Vtedy som si uvedomila, že sú to moje výsledky, a nie nikoho iného a od tej chvíle som začala študovať pre seba, pretože aj úspechy som chcela mať čiastočne pre seba a vedela som, že to môžem dokázať. Pocit, že vždy by som mohla byť ešte o niečo lepšia ma hnal v pred. Možno to znie ako hrozná drina, ale v skutočnosti to bola zábava.

Viete, nešlo až tak o to, čo sa dialo za dverami triedy, ale o to, čo bolo v reálnom živote. Sám Peťo mi totižto tak povediac nenápadne začlenil angličtinu do každodenného života. Podnecoval ma, aby som komunikovala s anglicky hovoriacimi ľuďmi, vždy keď bola akákoľvek príležitosť preukázať a zlepšiť svoje schopnosti, podstrčil mi ju rovno pod nos, radil mi: „Čítaj po anglicky, sleduj videá, počúvaj prednášky, hrávaj PC alebo stolové hry, premýšľaj po anglicky..." Moja prvotná odpoveď bola nie, pretože po slovensky je predsa jednoduchšie a rýchlejšie čítať knihu a navyše rozumiem, čo sa tam deje. Po anglicky by som nerozumela všetko.

Keď som naveľa-naveľa okúsila prvú knihu po anglicky, bol to neuveriteľný pocit, že som dokázala niečo nové. Nejde o to, rozumieť každému slovku, to by sa potom počas čítania na mňa nemohlo nenútene nalepiť toľko slovíčok a rozvíjať zmysel pre gramatiku. Bola to samozrejme zjednodušená verzia knihy, no dnes čítam anglické a americké originály. Toto bol jeden z mnohých príkladov, ako Vám môže druhý človek pomôcť motivovať, zabezpečiť materiály, zaujímať sa individuálne, doniesť knihy, prefotiť cvičenia podľa požiadavky z rôznych učebníc, poradiť, vysvetliť, ozrejmiť názornou ukážkou, obrázkom, situáciou, držať krok s novými a lepšími metódami vyučovania a aj učenia a najmä nerobiť z angličtiny vedu, ale obyčajnú súčasť modernej spoločnosti. Pre toto všetko vrelo odporúčam Peťove kurzy, pretože to, čo Vám dajú sa nedá zaplatiť peniazmi!